Tretieho najvyššie draftovaného Slováka zabrzdili zranenia, ale nenarieka

Autor: Michal Sukop | 8.7.2015 o 18:30 | (upravené 9.7.2015 o 9:50) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  566x

Po Mariánovi Gáboríkovi (3.miesto) a Róbertovi Petrovickom (9), bol Boris Valábik (10) historicky tretím najvyššie draftovaným hokejistom Slovenska. Sedem vážnych zranení umožnilo Nitranovi odohrať v NHL “len“ 80 zápasov.

Koľko ste mali rokov, keď ste si prvýkrát uvedomili, že raz sa môžete hokejom profesionálne živiť?

„Mal som pätnásť rokov, keď mi agent povedal, že by bolo dobré odísť do Severnej Ameriky. Odvtedy som za svojím cieľom slepo išiel. Dva roky som sa cieľavedome pripravoval na odchod do kanadskej juniorskej ligy. Mama s mojím odchodom samozrejme uzrozumená nebola.“

V sedemnástich ste začali v juniorskej Ontario Hockey League. Celkovo počas troch sezón za Kitchener Rangers ste si v základnej časti odsedeli 725 trestných minút v 163 zápasoch. Čo je takmer 5 minút za každé stretnutie. Prišiel dvojmetrový obranca z Európy a každý sa chcel na vás vytiahnuť?

„Presne tak. Ak Európan hrá tvrdú fyzickú hru, meno si jednoducho musí spraviť. Ak sa mu to nepodarí, nie je považovaný za kvalitného obrancu. Defenzívny bek musí byť aj tvrdý a vedieť zhodiť rukavice. Mal som obrovské šťastie na výborných trénerov. Ako Peter DeBoer (dnes hlavný kouč San Jose) i Steve Spott (v minulej sezóne asistent v Toronte) rozumeli hokeju po kondičnej i mentálnej stránke. Vedeli, že ma musia nechať vyzrieť. Po zápasoch sa so mnou veľa rozprávali. Málokto si to uvedomuje, že hokej v zámorí je veľká psychologická hra. Je tam množstvo vecí, ktoré treba zvládnuť, aby si vás kluby NHL vybrali. Sebavedomie je kľúčové.“

Zlepšovali ste sa herne napriek takému vysokému počtu trestných minút? Nestal sa z vás hráč-bitkár?

„V žiadnom prípade, to od mňa nikto nevyžadoval. Hokejovo som sa veľmi zlepšoval. Tréningy sa konajú v najvyššom nasadení, majú lepšiu úroveň ako u nás v extralige. Celkovo je OHL hokejovo vynikajúca, jediné negatívum je, že hráči ešte nie sú takticky vyspelí. Dostal som dostatok času na herné vyzretie. Po chybách som dostal opätovnú dôveru, čo bolo veľmi dôležité. Medzi profíkmi sa to už nedeje, spravíte dve, tri chyby a sedíte. Nevyjdú vám dva zápasy, vyhodia vás. Čo sa týka výchovy hráčov, je kanadská juniorka najlepšia liga na svete.“

Draftovala vás z výborného desiateho miesta Atlanta. Počítali ste pred výberom, že môžete byť tak vysoko a čakali ste, že to budú Thrashers?

„Vedel som, že budem do desiateho miesta. Čo sa mančaftu týka, tam som si istý nebol, pretože som mal pohovory s 26 tímami. Výber hráčov prebieha tak, že oni sami do poslednej chvíle nevedia, koho si zoberú, okrem draftovanej jednotky. Netušil som, kto ma vyberie. Umiestnenie bolo príjemné, ale aj zaväzujúce. Chcel som byť vybraný v prvom kole, ostatné ma moc nezaujímalo. Išlo o to, aby som bol jednotka pre svoj budúci tím.  Inak je draft obrovská lotéria a na ňom závisia miesta generálnych manažérov.“

Najlepšia vaša sezóna bola v sezóne 2008/2009. Odohrali ste 50 zápasov v NHL, na záver ročníka vám prišla pozvánka reprezentovať na MS do Švajčiarska. V tom období slovenský hokej nezažíval dobré obdobie. Spomienky na svetový šampionát?

„Bolo to čudné. Nechcem sa na nič vyhovárať, alebo niekoho do toho zaťahovať. Úlohy neboli rozdelené tak, ako mali byť. Mužstvu sa nedarilo, a tým do toho spadnú aj jednotlivci. Pamätám si, ako sme sa báli po príchode na Slovensko otvoriť denník Šport, čo sa bude písať. Nebol to príjemný zážitok, ale mal som  pred sebou prípravu na NHL, takže som pomerne rýchlo zabudol.“

Druhý rok bol pri mužstve ako generálny manažér Peter Bondra. Jeho fungovanie pri tíme?

„Veľmi pozitívne. Má obrovské skúsenosti a kto chcel, mohol sa od neho veľa priučiť. Na Slovensku máme vážnu chorobu, že si každý myslí, že je najlepší. Keď je viacero takýchto ľudí pohromade, nemôže to dopadnúť dobre. Bolo neštandardné, že s nami začal robiť prípravu pred zápasmi, keď sa už nemohol pozerať na fungovanie okolo tímu. Vedeli sme, že je to nutné, pretože samozrejmé veci nefungovali a on sa to snažil zmeniť.“

Po kariére chcete pracovať v hokeji?

„Zrejme sa tomu nevyhnem. Rád by som trénoval juniorov, považujem to za ideálny vek na výchovu hokejistov,  sú ešte ochotní počúvať. Na Slovensku veľmi chýba osobný prístup k hráčom. Vedel by som poskytnúť chalanom dôležité detailné rady. Viem, že hokej sa dá naučiť hrať. V NHL je 70 percent hráčov, ktorí sa tam dostali tvrdou prácou. Nerád počúvam, že na Slovensku nemáme talenty, veď nie každý hokejista musí byť talent. Takýto druh práce by ma bavil.“

Keď sa spätne obzriete na svoju bilanciu 80 odohraných zápasov v NHL. Čo vám napadne ako prvé? Bolo to maximum, alebo ste mohli dosiahnuť viacej?

„Spomínaný počet zápasov bolo rozdelených do troch sezón. Bol som na súpiske tímu Atlanty 250-krát, duely som neodohral pre zranenia, čo dodnes považujem za škodu. Ťažšie sa človek zmieri s vecami, ktoré nemôže ovplyvniť, čo bol prípad mojich zranení. Sem tam si to pripomeniem, a poviem si: Čo by bolo. keby som nešiel do súbojov, ktoré ma stáli zranenia. Ale asi to na niečo malo byť.“

Celý rozhovor s Borisom Valábikom na sukophockey.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?