Cígerovi Amerika nechýba, mrzí ho len ekonomické hľadisko

Autor: Michal Sukop | 2.3.2015 o 10:06 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  924x

Bol jeden z prvých slovenských hokejistov, ktorý sa po páde komunizmu presadil v NHL. Tú nečakane opustil v najlepších rokoch a vrátil sa na Slovensko. Aj preto mohol Zdeno Cíger ťahať národný tím pri jeho formovaní v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Hneď po skončení hráčskej kariéry získal ako tréner so Slovanom dva tituly majstra Slovenska. Ako sám hovorí, nič neľutuje, i keď peniaze, ktoré v Edmontone nechal, by dnes vedel vo svojej hokejovej škole dobre využiť.

Hokejový svet ste prekvapili, keď ste sa rozhodli dobrovoľne odísť z NHL. Na stole ste mali štedrú viacročnú ponuku od Edmontonu, ale zobrali ste tú od  Slovana. Stále neľutujete?
„Nie. Som rád, čo som dosiahol. Videl som, zažil som, zabezpečil sa tak, aby som mohol dobre fungovať. Veľmi som v Amerike bojoval, neznášal som ich názory. Niekedy som v sebe dusil veci, ktoré by som inde nevydržal. Napríklad, keď má tréneri nechávali sedieť. Bol som taký celý život. Keď ma niečo hnevalo, bol som nešťastný a dokázal som od vecí odísť. Bol to môj spôsob konania. Jediné, čo ma škrie, sú peniaze, čo tam zostali. Bolo ich naozaj veľa. Mohol som to mať teraz jednoduchšie, nemusel som naháňať sponzorov pre pár euro do mojej školy. Postavil by som vlastný zimák a smial by som sa. Na tých hlupákov, čo mi to znechucovali, som už zabudol.“
Spolu s Bačom, Pálffym a Kolníkom ste boli iba štyria Slováci na Kanadskom pohári 1991. O 25 rokov neskôr Slovensko bude na jeho nástupcovi – Svetovom pohári chýbať.
„Hnevá ma to rovnako, ako keď sme sa rozdelili s Českom, a Slovensko spadlo do skupiny C. Sme menšia krajina a asi to máme v osude, že vždy na takéto rozhodnutia doplatíme. Ja som to zažíval, keď sme vo federálnej reprezentácii boli vždy iba traja-štyria Slováci. K tomu mi prekáža, že česť reprezentovať sa u nás vytratila. Účasť v národnom tíme sa už pomaly kupuje a využíva iba ako možnosť dostať sa mimo Slovenska a zarobiť si peniaze.“
Bolo pre Vás frustrujúce byť lídrom reprezentácie v rokoch 1997, 1998 či 1999? Medailová generácia ešte len dozrievala a Slovensko sa vracalo s umiestnením okolo 10. miesta.
„To je asi osud človeka. Nič sa nedá robiť nasilu, či už chcete titul majstra sveta alebo Stanley cup. Musíte sa nato narodiť a byť pri tom. Ocitol som sa vždy v situáciách, kedy sme sa odniekadiaľ vyhrabávali, alebo sme sa snažili niekam dostať. Boli sme napríklad len dvaja z NHL a to je úplne niečo iné, ako keď je vás pätnásť z najlepšej ligy sveta. Vtedy máte šancu. Pomohol som dostať sa na určitú úroveň, a neskôr si to užili iní. Niekedy ma to mrzí, chcel som byť aj pri úspechoch. Podobné to bolo s trénovaním. Hrali sme ešte na „starom“ Slovane či v Ružinove, tam si to človek musel vytrpieť. Potom zrekonštruujú zimák, je perfektne vybavený, k tomu výborná liga a ja potom všetkom nejazdím ani na rolbe (smiech). Preto tam radšej ani nechodím, zbytočne ma to potom hnevá.“
V roku 2006 ste ukončili hráčsku kariéru v Slovane a v tom istom klube ste hneď nasledujúce dve sezóny ako tréner vyhrali extraligu. Potom ste sa ešte raz nakrátko k mužstvu vrátili. Prečo ste ako kouč na profesionálnej úrovni nepokračovali?
„Ja som pôvodne nechcel trénovať, bral som to ako pomoc vedeniu, s ktorým som mal ako hráč dobrý kontakt. Išiel som to vyskúšať a vyhrali sme tituly. Neskôr prišla nedôvera a narušili sa vzťahy. Mal som v poslednom čase ponuky z extraligy, ale nemohol by som sa venovať naplno svojej hokejovej škole. Tá ma teraz napĺňa a to je pre mňa podstatné.“
Ako na toto všetko vplýval fakt, že Vám chýba trénerská licencia?
„Tým to všetko začalo. Na začiatku to nikomu neprekážalo, až neskôr začalo. Na najvyššie trénerské vzdelanie som potreboval študovať päť rokov, keďže mi chýba maturita, a to som vyhodnotil ako nereálne. Dnes je obrovské množstvo trénerov, ktorí majú najvyššie vzdelanie, a ani poriadne nehrali hokej. Som praktik, mám rád ľudí, čo hokej zažili a vedia to aj ukázať. Takisto trénovanie sa musíte naučiť. Vo svete je to tak, že ak dobrý hráč chce trénovať, tak mu to klub alebo zväz zjednoduší. Podľa mňa by mali existovať tabuľky, kedy za určitý počet odohratých zápasov v lige, reprezentácii a NHL človeku podajú pomocnú ruku. Zväz by si mal vážiť takého človeka, zvlášť keď má záujem trénovať. Je škoda takto odhadzovať ľudí. Je to iba samoľúbe konanie.“
Po šiestom zápase finálovej série v Košiciach z roku 2008 (klub z východu zrovnal v sérii na 3:3 pozn. red.) ste boli poriadne nahnevaný na rozhodcov. Odkázali ste im v priamom prenose nech idú do ri.. . Pôsobili na Vás aj zákulisné veci?
„Nie, bola to rivalita a derby zápasy prinášali emócie. Bol som unavený a nervózny z riešenia vecí okolo tímu. Napríklad, aby mali hráči výplaty. Každý čaká 4:0 na zápasy v sérii. Vyčítali mi, že sme vyhrali „iba“ 4:3 na duely. Niečo nepochopiteľné. Namiesto toho, aby sa oslavovalo, dostanete takúto spätnú reakciu. Aj iné mužstvá majú predsa svoju kvalitu. A nikdy nepochopím, po zápase je tlačovka, kde ma bombardujú zľava-sprava, podobne hráčov, a po oprávnenej kritike rozhodcov dostanem vysokú pokutu. Neexistuje žiadna spätná kontrola faulov. To sa mi nepáčilo.“
Na MS 1990 vo Švajčiarsku ste boli spoluhráčom vtedy v československej reprezentácii debutujúceho Jaromíra Jágra. Ten dnes po 25 rokoch ešte stále hrá.
„Všimol som si ho už na MS juniorov, kde sme spolu hrali. Hneď bolo vidieť, že to je typický talentovaný hokejista, ktorý vedel, čo chce a čo robí. Patrí mu veľká chvála za to, že sa drží na najvyššej úrovni. O to viac ma teší, že sme spolu hrávali a že som ho zažil. Vážim si, že po toľkých rokoch, má stále motiváciu hrať.“

Reportáž z Hokejovej akadémie Zdena Cígera spolu s rozhovorom o jej fungovaní na sukophockey.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?